Rómska Kultúra

Prečo je dôležité poznať rómsku kultúru? 

Nie je to tak dávno, keď neexistoval oficiálny záujem o poznanie rómskej kultúry. Naopak, Rómov nazývali Cigánmi, upierali im základné ľudské a národnostné práva. Nazývali ich "občanmi cigánskeho pôvodu", "cigánskymi spoluobčanmi". Boli a v rôznych formách dodnes zostávajú vystavení asimilačnému tlaku. V minulosti ako odumierajúca, zaostalá sociálna skupina, v súčasnosti ako problematická, mnohonásobne spoločensky neakceptovaná národnostná menšina. 

O spôsobe života Rómov...

 O spôsobe života Rómov sa traduje mnoho stereotypov, mýtov, fám, poloprávd. Spoločenská degradácia, rôzne formy prenasledovania a ponižovania zanechali v sociálnom cítení Rómov hlbokú stopu. Ako každá utláčaná menšina, hľadali aj Rómovia svoju sociálnu a kultúrnu integritu a záchranu v rodovej tradícii, vo vnútorných väzbách komunity. Ako bol odlišný ich etnický pôvod, tak sa líšila aj rómska kultúra od väčšinových kultúr národov, s ktorými žijú v jednom priestore. Počínajúc spôsobmi obživy, rodinnými tradíciami, hudobnými prejavmi až po duchovnú kultúru predstavujú Rómovia autonómny mikrosvet. Všetky európske štáty z pozícií rozdielnych politických a sociálnych programov sa snažia o integrovanie rómskych komunít s väčšinovou populáciou.

Rómovia sú v Slovenskej republike od roku 1991 uznanou národnosťou. Podľa posledného sčítania obyvateľov v roku 2011 sa k rómskej národnosti prihlásilo 105 tisíc obyvateľov. Z hľadiska používania rómskeho jazyka je ich počet vyšší ako 120 tisíc. Z demografického hľadiska sa počet Rómov odhaduje na viac ako 400 tisíc. Koľko je však Rómov - nositeľov rómskej kultúry? Sú to obyvatelia rómskych osád, mestských ulíc, pre ktoré sa v súčasnosti stále častejšie uplatňuje pojem "rómska komunita", alebo sú to významní rómski umelci, reprezentanti tzv. rómskej národnej kultúry? Tak ako rómsky jazyk sa delí do niekoľkých dialektov, delí sa aj rómska kultúra na množstvo variantov.

Rómstvo, Romipen, Romino ...

Rómstvo je spôsob života Rómov. Rómstvo v jazyku usadených Rómov v strednej Európe sa nazýva Romipen. V jazyku ešte v 20. storočí aktívne kočujúcich Olašských/Valašských Rómov sa nazýva Romino. Rómstvo sprevádza Rómov od narodenia po smrť. Pojem podľa tradícií Olašských/Valašských Rómov obsahuje materinský jazyk, kmotorstvo, krst, zásnuby, svadbu, rómsky súd - kris, odev, rómske mená (Stojka, Pivoň, 2003, s. 6). Tradičný kódex Olašských/Valašských Rómov však neplatí pre všetkých Rómov rovnako, lebo Rómovia nie sú rovnakí.

Rómovia nie sú rovnakí - Roma nane jekh

Rozmanitosť rómskych subetnických skupín na európskom kontinente je podmienená skutočnosťou, že ich predkovia v indickej pravlasti patrili k rôznym kastovným profesijným skupinám. Dôkazom toho sú rôzne jazykové dialekty, povolania, stravovacie návyky, rituálna čistota/nečistota, etnografické špecifiká a antropologické odlišnosti, napr. bledšia/tmavšia pigmentácia pleti. Všetkých však spája Romipen - rómstvo, vedomie spoločného pôvodu všetkých prepája s Báro tham - veľkým miestom - Indiou. Odchod ich predkov nemá presný dátum. Migrácia zo severozápadnej a strednej Indie sa uskutočnila v niekoľkých migračných vlnách, na západ cez územie Perzie, Byzancie do juhovýchodnej a strednej Európy. Iná migračná cesta viedla cez Egypt a severnú Afriku do Španielska. Tretia cez Strednú Áziu a Kaukaz do Ruska. Uvedené migračné trasy boli identifikované jazykovedcami, ktorí zistili výskyt mnohých perzských, arménskych, gruzínskych, gréckych slov v slovnej zásobe v Európe žijúcich Rómov. Indickí migranti o sebe nezanechali žiadne správy. Z minulosti zostali útržky správ o kočovných hudobníkoch, kováčoch, kotlároch, krotiteľoch zvierat, zaklínačoch, mágoch, kúzelníkoch. V kronike kláštora na polostrove Athos boli označení ako "Athinganoi"- nedotknuteľní, rituálne nečistí. Dotyk s "nedotknuteľným" mohol priniesť miestnym obyvateľom Byzancie nešťastie, náboženské "znečistenie" cudzou sektou. Z uvedeného pomenovania boli odvodené názvy - etnonymy: Cigáni, Cikáni, Cygani, Tsiganes, Zingari, Zigeuner. Spojitosť s Egyptom sa spája s egypským ľudom - Pharaó nép, v maďarčine a na Slovensku regionálne Faraóni, Farahúni. Na britských ostrovoch žijú Gypsies, v Španielsku Gitanos. Pomenovanie, autonym Roma označuje muža, manžela a má ambíciu nahradiť pomenovanie Cigán, Cikán, Cygan, ktoré napr. v slovenskom jazyku je porovnateľné s pojmami cigániť, klamať. V nemeckom prostredí okrem Rómov žijú aj Sinti, tzv. nemeckí Rómovia. Vo Francúzku Manuša - ľudia. 7 V rôznych historických obdobiach boli Rómovia chápaní ako príslušníci cudzej rasy. V skutočnosti sú, rovnako ako ostatní Európania, Indoeurópanmi - europoidnou rasou. Napriek uvedenému faktu sa Rómovia z antropologického hľadiska odlišujú od ostatných Európanov, napr. prevažujúcou tmavšou pigmentáciou pleti, očí a vlasov. Antropologický typ je podmienený biologicky. Etnická príslušnosť a etnická kultúra sú podmienené historickým a spoločenským vývojom. Etnické rozdiely medzi jednotlivými subetnickými skupinami môžu byť značné. Odlišnou skupinou sú Olašskí/Valašskí Rómovia - Wlachike Roma, ktorí si udržujú autochtónnu tradičnú kultúru, jazyk, zvykové právo a medziskupinové vzťahy. Delia sa na mnoho podskupín: Kalderaši (Kotlári), Ursari (Medvediari), Lovári, Grastári (chovatelia koní), Čurári (nožiari), Rudári, Bojáši, Gurbeti, Mečvajovia a iní.

Rómovia na Slovensku...

Rómovia na Slovensku sa delia do dvoch základných skupín. Prvou skupinou sú Rómovia usadení ešte pred platnosťou zákona o povinnom usadení kočujúcich osôb z roku 1958. Označujú sa za Rómov slovenských (slovačike Roma) alebo maďarských (ungrike Roma). Druhou skupinou sú Rómovia Valašskí, resp. Olašskí (Vlachos vlachike Roma, olah Róma), ktorí aktívne kočovali do roku 1958. Rozdiely medzi oboma skupinami sú značné. Odlišný jazyk, tradície, identita, vnútroetnický etnocentrizmus. Olašskí/Valašskí Rómovia nazývajú slovenských a maďarských usadených Rómov Rumungri (Rumungros, ungrike Rom, t. j. maďarský/uhorský Róm). Napriek vnútroetnickému antagonizmu vo vzťahoch medzi jednotlivými skupinami Rómov existujú spoločné paralely, ktoré udržujú niektoré prvky etnokultúrnej iden- 14 tity na báze jazykovej, kultúrnej a vizuálnej príbuznosti. Tak isto existujú niektoré spoločné kultúrne vzory (romipen) charakteristické pre všetkých Rómov, ktoré sú všeobecne akceptované, napodobňované, vstupujú do procesu socializácie jedincov, reprodukujú sa v kultúrnych výtvoroch a sú stabilizované vo zvykoch a obyčajach kultúrnej tradície.

čerpané - Jozef Facuna - René Lužica - Rómska Kultúra 

cele znenie tu :